HOCI prorok Daniel žil viac ako 500 rokov pred narodením Ježiša, Jehova mu zjavil informácie, ktoré umožňovali vypočítať čas, keď mal byť Ježiš pomazaný, teda ustanovený za Mesiáša, čiže Krista. Danielovi bolo povedané: „Máš vedieť a mať  pochopenie, že od vyjdenia slova, aby bol obnovený a znovu postavený Jeruzalem, po Vodcu Mesiáša bude sedem týždňov, okrem toho šesťdesiatdva týždňov.“ — Daniel 9:25.

Ak chceme vypočítať, kedy mal prísť Mesiáš, najprv potrebujeme zistiť východiskový bod — začiatok obdobia, ktoré malo uplynúť do príchodu Mesiáša. Podľa tohto proroctva východiskovým bodom malo byť ‚vyjdenie slova, aby bol obnovený a znovu postavený Jeruzalem‘. Kedy došlo k tomuto ‚vyjdeniu slova‘? Podľa biblického pisateľa Nehemiáša „slovo“, aby boli znovu postavené múry okolo Jeruzalema, vyšlo „v dvadsiatom roku kráľa Artaxerxa“. (Nehemiáš 2:1, 5–8) Historici  potvrdzujú, že rok 474 pred n. l. bol prvým úplným vládnym rokom Artaxerxa. To znamená, že jeho dvadsiatym rokom bol rok 455 pred n. l. Východiskovým bodom Danielovho mesiášskeho proroctva je teda rok 455 pred n. l.

Daniel ukazuje, aký dlhý čas mal uplynúť do príchodu „Vodcu Mesiáša“. Proroctvo hovorí o ‚siedmich týždňoch‘ a tiež o ‚šesťdesiatich dvoch týždňoch‘ — čo je spolu 69 týždňov. Ako dlho malo trvať toto obdobie? V niekoľkých biblických prekladoch je zmienka, že to nie sú bežné týždne trvajúce sedem dní, ale týždne rokov. To znamená, že každý týždeň predstavuje sedem rokov. Táto predstava týždňov rokov alebo sedemročných časových období bola Židom v staroveku známa. Židia napríklad zachovávali každý siedmy rok ako sabatný. (2. Mojžišova 23:10, 11) Je teda zrejmé, že 69 prorockých týždňov zodpovedalo 69 obdobiam, z ktorých každé trvalo sedem rokov, čiže spolu 483 rokov.

Teraz už stačí iba počítať. Ak počítame 483 rokov od roku 455 pred n. l., dostávame sa k roku 29 n. l. A presne v tom roku bol Ježiš pokrstený a stal sa Mesiášom! * (Lukáš 3:1, 2, 21, 22) Nie je to pozoruhodné splnenie biblického proroctva?