PO SAMSONOVEJ smrti bol v Izraeli sudcom a prorokom Samuel. Izraeliti mu stále hovorili, že chcú byť ako ostatné národy a mať nad sebou ľudského kráľa. Jehovu síce táto požiadavka veľmi sklamala, ale aj tak Samuelovi prikázal, aby im vyhovel a túto požiadavku splnil. Boh vybral za kráľa skromného Saula. Z kráľa Saula sa však časom stal namyslený a neposlušný človek. Jehova ho ako kráľa zavrhol a Samuelovi povedal, aby ustanovil iného — mladého Dávida. Prešli však ešte celé roky, kým sa Dávid stal kráľom.

Dávid raz navštívil svojich bratov, ktorí slúžili v Saulovom vojsku. Vtedy pravdepodobne nemal ešte ani dvadsať rokov. Celé vojsko bolo vystrašené z jediného nepriateľského bojovníka, obra Goliáta, ktorý sa im a ich Bohu stále posmieval. Pobúrený Dávid prijal obrovu výzvu na boj. Vyzbrojený len prakom a niekoľkými kameňmi vyšiel v ústrety takmer trojmetrovému filištínskemu protivníkovi. Na Goliátove posmešky odpovedal, že je lepšie vyzbrojený ako on, lebo bojuje v mene Jehovu Boha! Dávid skolil Goliáta jediným kameňom a potom mu jeho vlastným mečom odťal hlavu. Zdesená filištínska armáda sa dala na útek.

Dávidova odvaha najprv na Saula veľmi zapôsobila, a tak ho dosadil na čelo svojho vojska. Ale Dávidove úspechy v ňom vyvolali veľkú žiarlivosť. Dávid musel z obavy o život utiecť a niekoľko rokov žiť na úteku. Kráľovi, ktorý sa ho pokúšal zabiť, však zostal lojálny, lebo uznával, že ho dosadil Jehova Boh. Saul napokon zahynul v bitke. Krátko nato sa Dávid stal kráľom, tak ako to Jehova sľúbil.

Kráľ Dávid si veľmi želal postaviť Jehovovi chrám. Ale Jehova mu povedal, že ho postaví jeden z jeho potomkov. Časom sa ukázalo, že to mal byť jeho syn Šalamún. Boh však odmenil Dávida tým, že s ním uzavrel neobyčajnú zmluvu: z jeho rodovej línie mala vyjsť výnimočná kráľovská dynastia. A napokon z nej mal vyjsť Osloboditeľ, čiže Semeno sľúbené v Edene. Mal to byť Mesiáš, čo znamená „pomazaný“, ktorého dosadí Boh. Jehova sľúbil, že Mesiáš bude Vládcom Kráľovstva, vlády, ktorá pretrvá večne.

Dávid plný vďaky zhromaždil na výstavbu chrámu obrovské množstvo stavebného materiálu a drahých kovov. Okrem toho zložil mnoho inšpirovaných žalmov. Pred koncom života sa úprimne vyjadril: „Bol to Jehovov duch, ktorý hovoril skrze mňa, a jeho slovo bolo na mojom jazyku.“ (2. Samuelova 23:2)

(Založené na 1. Samuelovej, 2. Samuelovej, 1. Paralipomenon, Izaiášovi 9:7, Matúšovi 21:9, Lukášovi 1:32 a Jánovi 7:42.)