V Biblii sa píše: „Živí si uvedomujú, že zomrú, ale mŕtvi si neuvedomujú vôbec nič.“ ​(Kazateľ 9:5; Žalm 146:4) Teda keď zomrieme, prestaneme existovať – nemôžeme viac myslieť, nič konať ani nič cítiť.

„Do prachu sa vrátiš“

 Boh už prvému človeku Adamovi vysvetlil, čo sa s ním stane, keď zomrie. Keďže Adam bol neposlušný, Boh mu povedal: „Si prach a do prachu sa vrátiš.“ ​(1. Mojžišova 3:19) Predtým ako bol Adam stvorený „z prachu zeme“, neexistoval. (1. Mojžišova 2:7) Teda keď zomrel a vrátil sa do prachu, jednoducho prestal existovať.

 To isté sa deje po smrti aj teraz. O ľuďoch i zvieratách sa v Biblii píše: „Všetci pochádzajú z prachu a všetci sa vracajú do prachu.“ ​(Kazateľ 3:19, 20)

Smrť nemusí znamenať úplný koniec

 Biblia často prirovnáva smrť k spánku. (Žalm 13:3; Ján 11:11–14; Skutky 7:60) Človek, ktorý tuho spí, si neuvedomuje, čo sa okolo neho deje. Podobne ani mŕtvi si nič neuvedomujú. No Biblia učí, že Boh dokáže prebudiť ľudí zo smrti, tak ako my dokážeme prebudiť niekoho zo spánku. (Jób 14:13–15) Pre tých, ktorých Boh vzkriesi, smrť nebude znamenať úplný koniec.