Čo je duchovnosť? Súvisí duchovnosť len s náboženstvom?

PREHRAŤ

Odpoveď z Biblie

Podľa Biblie je duchovnosť silná túžba páčiť sa Bohu a snaha osvojiť si jeho zmýšľanie. Duchovný človek sa snaží žiť v súlade s Božími normami a necháva sa viesť Božím svätým duchom. a (Rimanom 8:5; Efezanom 5:1)

V Biblii sú často používané kontrasty na vysvetlenie toho, čo znamená byť duchovným človekom. Napríklad na rozdiel od duchovného človeka „telesný človek neprijíma veci Božieho ducha“, teda neprijíma Božie vyučovanie. (1. Korinťanom 2:14–16) Telesní ľudia b majú sklon k žiarlivosti a vyvolávajú spory. (1. Korinťanom 3:1–3) No duchovní ľudia sú štedrí a vytvárajú pokoj. A o tých, ktorí ohovárajú a rozdeľujú blízkych priateľov, sa v Biblii píše, že sú to „živočíšni ľudia, ktorí nezmýšľajú duchovne“. (Júda 19; Príslovia 16:28)

V tomto článku sa dozviete

Ako to, že máme duchovné potreby?

Duchovné potreby máme preto, že sme boli vytvorení na Boží obraz. (1. Mojžišova 1:27) Preto neprekvapuje, že mnohí ľudia si cenia aj veci, ktoré nie sú materiálne.

Všetci máme vrodenú schopnosť prejavovať vlastnosti, aké má Boh Jehova c, napríklad nestrannosť, milosrdenstvo a pokoj. (Jakub 3:17) Okrem toho, Boh dáva ľuďom, ktorí sa ho snažia poslúchať, svojho svätého ducha. (Skutky 5:32)

Prečo je duchovnosť dôležitá?

Duchovné zmýšľanie „prináša život a pokoj“. (Rimanom 8:6) A to sú úžasné dary od Boha.

Život: Boh sľubuje, že tým, ktorí zmýšľajú duchovne, dá večný život. (Ján 17:3; Galaťanom 6:8)
Pokoj: Myslí sa tým pokojný, čiže dobrý vzťah s Bohom. V Biblii sa píše, že ak je niekto zameraný len na svoje telesné potreby, vedie to k nepriateľstvu s Bohom. (Rimanom 8:7) Na druhej strane tým, ktorí sa snažia byť duchovnými ľuďmi, dáva Boh „pokoj, ktorý presahuje každé chápanie“. (Filipanom 4:6, 7) Takýto vnútorný pokoj im pomáha, aby boli v živote šťastní. (Matúš 5:3)

Ako si môžem rozvíjať duchovnosť?

Poslúchajte Božie prikázania. Aby ste zistili, čo od nás Boh očakáva, je potrebné, aby ste si čítali Bibliu. V tejto knihe sú Božie myšlienky, ktoré zapísali ľudia „pod vedením svätého ducha“. (2. Petra 1:21) To, čo sa dozviete z Biblie, vám môže pomôcť, aby ste uctievali Boha „duchom a pravdou“, čo znamená v súlade s tým, ako vás vedie jeho duch, a v súlade s Božou vôľou. (Ján 4:24)
Modlite sa k Bohu o pomoc. (Lukáš 11:13) Boh vám rád pomôže, aby ste dokázali prejavovať vlastnosti, ktoré sú charakteristické pre duchovného človeka. (Galaťanom 5:22, 23) Okrem toho vám môže dať múdrosť, aby ste zvládli problémy v živote. (Jakub 1:5)
Stretávajte sa s tými, ktorí zmýšľajú duchovne. Takíto ľudia vám pomôžu, aby ste si rozvíjali duchovnosť. (Rimanom 1:11, 12) Na druhej strane ak by ste sa priatelili s ľuďmi, ktorí uvažujú a konajú v rozpore s Božou vôľou, mohlo by to vašu duchovnosť ohroziť. (Jakub 4:4)

Musím patriť k nejakému náboženstvu, keď si chcem rozvíjať duchovnosť?

To, že je niekto v nejakom náboženstve, ešte automaticky neznamená, že je aj duchovným človekom. V Biblii sa píše: „Ak si niekto myslí, že je nábožný, ale nedrží svoj jazyk na uzde, klame sám seba a jeho uctievanie je zbytočné.“ (Jakub 1:26, pozn. pod čiarou)

V Biblii sa jasne píše, že duchovní ľudia uctievajú Boha spôsobom, ktorý on schvaľuje. Uznávajú tiež, že je iba „jeden duch“ – Boží svätý duch. Tento duch ich vedie k tomu, aby Boha uctievali ako „jedno telo“, teda ako organizovaná skupina ľudí, ktorí sa snažia „zostať spojení zväzkom pokoja a tak zachovávať jednotu, ktorú získali prostredníctvom ducha“. (Efezanom 4:1–4)

Mylné predstavy o tom, čo je duchovnosť

Mylná predstava: Duchovnosť zahŕňa všetko, čo vedie k vnútornej spokojnosti a sebarealizácii.

Aká je pravda: Podľa Biblie duchovnosť znamená to, keď sa snažíme uvažovať tak, ako uvažuje Boh. Nikde sa v nej nepíše, že duchovnosť je možné dosiahnuť aj bez Boha. Duchovného človeka napĺňa to, že uznáva Jehovu ako svojho Stvoriteľa a žije v súlade s jeho vôľou. (Žalm 100:3)

Mylná predstava: Duchovnosť sa dá dosiahnuť prísnym sebazapieraním alebo tým, že si človek spôsobuje bolesť.

Aká je pravda: V Biblii sa píše, že takéto konanie je prejavom telesného zmýšľania a že je to „svojvoľný spôsob uctievania“, čiže nie taký, aký chce Boh. (Kolosanom 2:18, 23) V Biblii sa duchovnosť spája s radosťou, a nie s utrpením a bolesťou. (Príslovia 10:22)

Mylná predstava: Duchovnosť znamená aj to, keď sa ľudia akoukoľvek formou skontaktujú s duchovnou ríšou, napríklad prostredníctvom špiritizmu.

Aká je pravda: Špiritizmus alebo okultizmus je viera, že duchovia mŕtvych môžu komunikovať so živými ľuďmi. No v Biblii sa píše, že mŕtvi si neuvedomujú vôbec nič. (Kazateľ 9:5) Ten, kto sa zaoberá špiritizmom, v skutočnosti komunikuje s démonmi, duchovnými bytosťami, ktoré sú Božími nepriateľmi. Boh špiritizmus nenávidí, a preto špiritizmus bráni tomu, aby sa niekto stal duchovným človekom. (3. Mojžišova 20:6; 5. Mojžišova 18:11, 12)

Mylná predstava: Všetky živé tvory majú duchovnú podstatu.

Aká je pravda: Všetko, čo Boh vytvoril, mu prináša česť. (Žalm 145:10; Rimanom 1:20) No duchovnosť si môžu rozvíjať iba inteligentní tvorovia. Zvieratá sa na rozdiel od ľudí riadia inštinktom a nemôžu si vytvárať priateľstvo s Bohom. Konajú pudovo a predovšetkým na základe svojich telesných potrieb. (2. Petra 2:12) Preto Biblia dáva do protikladu duchovnosť s telesným, živočíšnym zmýšľaním. (Jakub 3:15; Júda 19)

a Slovo, ktoré je v Biblii preložené ako „duch“, má v pôvodných jazykoch základný význam „dych“. Môže sa vzťahovať aj na silu, ktorá je neviditeľná, ale ktorej pôsobenie je možné jasne vnímať. V Biblii je Boh opísaný ako Najvyššia duchovná Bytosť. Duchovný človek sa v živote rozhoduje v súlade s Božou vôľou a necháva sa viesť Božím svätým duchom.

b Biblický výraz „telesný“ sa vzťahuje na takých ľudí, ktorí sa vo svojom zmýšľaní a konaní riadia hlavne svojimi telesnými potrebami a len málokedy berú do úvahy Božie normy alebo ich úplne ignorujú.

c Jehova alebo Jahve je Božie meno, ktoré sa nachádza v Biblii. (Izaiáš 42:8)