Mnohí ľudia, ktorí sa ocitli na prahu smrti, hovoria, že opustili svoje telo alebo videli žiarivé svetlo, prípadne videli neopísateľne krásne miesto. V knihe Recollections of Death (Spomienky na smrť) sa uvádza: „Niektorí sú presvedčení, že tí, čo niečo také zažili, mali výnimočnú možnosť nazrieť do inej oblasti existencie.“ Hoci Biblia sa o zážitkoch blízko smrti nezmieňuje, odhaľuje základnú pravdu, z ktorej vyplýva, že tieto zážitky nie sú videním posmrtného života.

 Mŕtvi sú v stave bez akéhokoľvek vedomia.

V Biblii sa píše, že „mŕtvi si neuvedomujú vôbec nič“. (Kazateľ 9:5) Pri smrti neprechádzame do inej roviny existencie či vnímania, ale do stavu neexistencie. Náuka, že máme nesmrteľnú dušu, ktorá prežíva smrť tela, nepochádza z Biblie. (Ezechiel 18:4) Teda zážitky na prahu smrti nemôžu byť nahliadnutím do neba, do pekla ani do posmrtného života.

 Čo hovoril o posmrtnom živote Lazar?

V Biblii je opísaný zážitok človeka, ktorý skutočne zomrel. Volal sa Lazar. Bol mŕtvy už štyri dni, keď ho Ježiš vzkriesil. (Ján 11:38–44) Keby medzitým žil posmrtným životom, bolo by od Ježiša neláskavé priviesť ho späť k životu na zemi. V Biblii nie je žiaden záznam o tom, že by Lazar hovoril o zážitkoch z posmrtného života. Keby takéto zážitky mal, určite by o nich hovoril. Stojí tiež za pozornosť, ako sa o Lazarovej smrti vyjadril Ježiš. Prirovnal ju k spánku, čím ukázal, že kým bol Lazar mŕtvy, vôbec nič si neuvedomoval. (Ján 11:11–14)