Skip to content

Skip to table of contents

Halo viajen toʼo mundu nia rohan

Halo viajen toʼo mundu nia rohan

Ema kristaun nia moris iha apóstolu sira-nia tempu

Halo viajen toʼo mundu nia rohan

“Iha loron neʼebé tuirmai, nia liu ba Derbe ho Barnabé. Haklaken tiha lia-foun diʼak iha sidade neʼe no sarani tiha ema barak, Paulo ho Barnabé fila fali ba Listra no ba Ikónio no ba Antiokia.”—APOSTOLU 14:20, 21.

EMA laʼo-rai neʼe hadeer dadeer no nia sente malirin. Nia tau fali nia sandálias neʼebé nia uza kleur ona. Nia hamriik neineik. Nia hanoin kona-ba nia planu atu kontinua nia viajen hodi laʼo ba loron tomak ida tan hamutuk ho ninia maluk sira.

Nia laʼo no komesa sente loro-matan neʼebé kona nia kotuk. Nia laʼo iha dalan neʼebé rai-rahun, liu toʼos uvas nian, no liu ai-oliveira laran, no saʼe rai-lolon. Iha dalan neʼe, nia mós hasoru ema seluk neʼebé laʼo, hanesan toʼos-naʼin neʼebé atu bá sira-nia toʼos, ema ho animál neʼebé tula sasán barak atu bá fila liman, no ema sira neʼebé laʼo atu bá templu iha Jerusalém. Nia ho ninia maluk sira koʼalia ho ema hotu neʼebé sira hasoru iha dalan. Tanbasá mak sira halo nuneʼe? Atu kumpre knaar neʼebé Jesus fó ba sira hodi fó sasin kona-ba nia “toʼo rai nia rohan”.—Apostolu 1:8.

Ema laʼo-rai neʼe karik apóstolu Paulo ho nia maluk, ka Barnabé, ka misionáriu sira seluk neʼebé moris iha apóstolu sira-nia tempu. (Apostolu 14:19-26; 15:22) Ema kristaun sira-neʼe laran-manas no aten-brani atu halo sira-nia knaar. Maibé, iha tempu neʼebá susar tebes atu halo viajen. Apóstolu Paulo esplika kona-ba susar sira neʼebé nia hetan kuandu nia saʼe ró. Nia hatete: “Dala tolu ró neʼebé haʼu saʼe baku rahun iha tasi-ibun; haʼu iha tasi laran kalan ida loron ida.” Halo viajen hodi laʼo ain mós susar. Paulo hatete katak dala barak nia “hetan perigu iha mota laran” no “perigu husi naʼok-teen sira”.—2 Korinto 11:25-27.

Se Ita moris iha tempu neʼebá, oinsá mak Ita laʼo hamutuk ho misionáriu sira? Ita sei laʼo dook toʼo kilómetru hira iha loron ida nia laran? Buat saida deʼit mak Ita presiza lori, no Ita sei toba iha fatin hanesan saida?

Halo viajen hodi laʼo Iha apóstolu sira-nia tempu, governu Roma halo tiha estrada sira neʼebé liga ba sidade boot sira iha rai neʼebé sira ukun. Sira halo planu didiʼak kona-ba estrada sira-neʼe no sira hatene oinsá atu halo estrada neʼebé tahan ba tempu kleur. Baibain sira halo estrada sira-neʼe nia luan metru 4,5 neʼebé nahe ho fatuk, no iha ninin, sira tau fatuk atu halo estrada sai metin. Sira mós harii fatuk lolon neʼebé tau marka kilómetru hira atu toʼo fatin ruma. Iha estrada hirak-neʼe misionáriu hanesan Paulo laʼo maizumenus kilómetru 32 iha loron ida nia laran.

Maibé, iha rai-Palestina, baibain ema laʼo iha dalan neʼebé kloot no perigu, tanba sira tenke laʼo liu toʼos neʼebé la iha lutu, ka rai-lolon besik mota. Sira mós karik hasoru animál fuik, ka naʼok-teen; ka dala ruma dalan kotu no ema la bele liu.

Ema neʼebé laʼo rai lori sasán saida deʼit? Sasán neʼebé importante atu lori mak ai-tonka atu proteje an (1), kolxaun (2), osan-fatin (3), sandálias estra (4), saku tau ai-han nian (5), roupa troka (6), knaban husi animál nia kulit atu kuru bee (7), bee-fatin (8), no pasta boot atu lori sasán oioin neʼebé presiza (9).

Iha dalan, misionáriu sira sei hasoru ema fila-liman, neʼebé laʼo husi merkadu ida ba merkadu seluk atu faʼan sira-nia sasán. Sira lori kuda-burru atu tula sira-nia sasán, tanba fasil ba kuda-burru atu saʼe rai-lolon no hakat liu fatuk laran. Matenek-naʼin sira hatete katak kuda-burru neʼebé forsa bele lori sasán barak no laʼo dook toʼo kilómetru 80 iha loron ida nia laran. Karau neʼebé dada karrosa laʼo neineik liu, karik kilómetru 8 toʼo 20 deʼit iha loron ida nia laran. Maibé ema uza karau-aman rua atu dada karrosa neʼebé lori sasán todan liu ba fatin besik. Dala ruma, ema laʼo-rai mós hasoru ema sira ho kuda-kamelu ka kuda-burru lubun neʼebé laʼo nadodon, neʼebé lori sasán oioin husi rai barak. Manu-ain neʼebé saʼe kuda mós halai liu; karik nia lori karta sira, ka karta husi liurai ba ninia tropa neʼebé serbisu iha fatin dook.

Antes nakukun, ema laʼo-rai sira harii tenda iha dalan ninin no prepara sira-nia fatin atu toba. Balu selu atu toba iha uma neʼebé ema harii ba sira neʼebé halo viajen. Uma hanesan neʼe iha kuartu mamuk barak ho pátiu, ka área neʼebé luan iha uma klaran. Kuartu sira-neʼe baibain simples deʼit, la moos, no ladún proteje ema husi udan ka anin, ka husi naʼok-teen sira. Kuandu misionáriu sira halo viajen, karik sira hakarak liu atu toba iha família ka maluk kristaun nia uma.—Apostolu 17:7; Roma 12:13.

Halo viajen ho ró Ema uza ró kiʼik neʼebé halai tuir tasi-ninin atu lori ema no sasán ba fatin ruma, ka atu hakur Tasi Galileia. (Joao 6:1, 2, 16, 17, 22-24) Ema uza ró neʼebé boot liu atu lori sasán husi portu ida ba portu seluk neʼebé dook iha Tasi Mediterráneu. Ró sira-neʼe lori ai-han ba Roma, no lori mós funsionáriu sira no surat sira.

Ró-naʼin sira uza buat neʼebé sira bele haree, hanesan fitun sira, nuʼudar sinál atu bá fatin ruma. Tan neʼe, sira bele hodi ró husi fulan-Maiu toʼo fulan-Setembru nia klaran deʼit, kuandu tasi hakmatek no sira bele haree momoos. Maski nuneʼe, dala barak ró sira bele mout.—Apostolu 27:39-44; 2 Korinto 11:25.

Baibain kuandu ema halo viajen ho ró, neʼe laʼós tanba sira sente ida-neʼe diʼak liu duké laʼo ain. Ema uza ró liuliu atu lori sasán, no ró-naʼin sira la hanoin pasajeiru sira-nia diʼak. Pasajeiru sira tenke hela no toba iha ró andár-leten, maski kona loro-manas ka udan. Iha ró-laran neʼebé maran, ema halo nakonu ho sasán sira neʼebé folin-boot. Pasajeiru sira han hahán neʼebé sira lori rasik. Sira bele hetan bee-hemu deʼit. Dala ruma, udan no anin boot neʼebé mosu derrepente deʼit halo laloran boot. Ida-neʼe bele kontinua ba tempu naruk no halo ema lanu.

Maski susar atu halo viajen hodi laʼo ain ka saʼe ró, maibé misionáriu sira hanesan Paulo habelar “lia-foun reinu nian” toʼo fatin sira neʼebé ema sira bele bá iha tempu neʼebá. (Mateus 24:14) Sin, tinan 30 depois Jesus haruka nia dixípulu sira atu fó sasin kona-ba nia, Paulo bele hatete katak lia-foun diʼak neʼe “haklaken ona ba sasán hotu iha lalehan okos”. —Koloso 1:23.