Hagnente ty agnate’ao

Hizilike amy ty lohahevetse

Afake Magnampe azo Tsy Handevoze o Rongonio vao ty Baiboly?

Afake Magnampe azo Tsy Handevoze o Rongonio vao ty Baiboly?

 Isan-taogne le an-tapetrisa’e ty ndaty mate boake amy ty fampiasaegne mivantagne ndra an-kolake o raha manimbao naho mamonò, agnisa izay o rongonio. Vao mainke nitombo o olagne iohoe tagnate i arete-manjamagne COVID-19 igne. Maro ty ndaty nahavita niala tamo o fahazaran-draty io noho ty fagnampea ty Baiboly. Afake magnampe azo ka vao o Baibolio naho mialy mafe amy io rehe? a

Amy ty lahatsoratse toy

 Nagnino tikagne ro toko’e hipay fagnampeagne boake amo o Baibolio mba tsy handevoze io?

 Trea o mpikarokeo fa mateteke miankin-doha ndra andevoze ty raha raike o ndatio naho fa mahatsapa mangike, mialy saigne, minekoneko ndra mivali-doha. Afake magnampe azo hiatreke o raha rehoe ty Baiboly. Atoro’e ao ty toko’e hatao’o mba hahavy azo ho naman’Andrianagnahare. (Salamo 25:14) Naho fa ampea’e rehe, le ho vita’o ty handrese ty olagne va’e tsy ho vita’o irery ty miatreke aze.​—Marka 11:22-24.

 Raha efatse rehafe ty Baiboly afake magnampe azo hisintake io

  1.  1. Mikezaha hahafantatse ty miomba i Jehovah Andrianagnahare. b (Jaona 17:3) Mpamorogne Reke sady managne hery tsy misy fetra’e. Faie Baba’o bey hatea reke. Magniry ty hifandrambe maifitse ama’o reke sady te hampiasa i heri’ey mba hagnampeagne azo. (Isaia 40:29-31; Jakoba 4:8) Mampitamà azo hoavy fanjaka reke naho mifily ty hanao raha mifagnarake amy ty hatea’e azo rehe.​—Jeremia 29:11; Jaona 3:16.

  2.  2. Mangataha fagnampeagne amy i Jehovah. Mivavaha aman’Andrianagnahare, sady angataho reke mba hagnampe azo handrese i raha magnandevo azoy, amy izay rehe ho ‘masigne [ndra malio], sady ho ankasitraha’e.’ (Romanina 12:1) Hagnomey azo “hery mandikoatse ty ahy o ndatio” reke, amy ty alala i fagnahy masi’ey ndra i hery fara’e lahibeỳ. (2 Korintianina 4:7; Lioka 11:13) Hagnampe azo tsy handevoze o rongonio sasa sady hanagne i “toetse vaovao” mifagnarake amy ty zoton’arofon’Andrianagnaharey o hery iohoe.​—Kolosianina 3:9, 10.

  3.  3. Fenò raha malio ty sai’o. (Isaia 55:9) Hagnampe azo “hagnavao ty toe-tsai’o” ndra ty raha eretserete’o zay sady hahavy azo tsy handevoze ty raha raike sasa. (Efesianina 4:23) Trea amy Baiboly ao ty fomba fiheven’Andrianagnahare ty raha raike. Tena ilae’o areke ty mamaky io mateteke. (Salamo 1:1-3) Maro ty ndaty nandrambe soa naho fa nahafantatse ty raha ampianare ty Baiboly. (Asan’ny Apostoly 8:30, 31) Mampianatse Baiboly maimaim-poagne o Vavolombelo i Jehovah-o. Mandrisike azo hagnatreke ty fivoria’ay ka zahay satria mandineke ty raha rehafe ty Baiboly, naho ty fomba hampihara’ay ty raha rehafe’e amy ty fiaigna’ay zahay naho fa mivory.

  4.  4. Filiano soa ty ndaty atao’o namagne. Misy voka’e soa ndra raty ama’o ty ndaty atao’o namagne sady va’e hagnamora ndra hagnasarotse ty aly atao’o mba tsy handevoze ty raha raike. (Ohabolana 13:20) Maro ty ndaty manompo an’Andrianagnahare azo atao namagne, sady tea’e rehe naho mandrambe soa naho fa minamagne amy iareo. (Salamo 119:63; Romanina 1:12) Filiano soa ka ty fihisagne atao’o satria tena misy voka’e ama’o ty raha hentea’o, tsanogne’o ndra ty raha vakie’o. Isintaho ze kila raha va’e hahavy azo tsy ho tapa-kevetse hanao ty soa​—Salamo 101:3; Amosa 5:14.

 Andinin-teny amy Baiboly ao afake magnampe azo

 Salamo 27:10: “Ndra tie mahafoe ahy aza ty babako naho i reneko, le handrambe ahy ty Jehovah.”

 “Tsy mba nihaiko ty raeko niterake ahy. Nahatsapa hoe montso zay raho. Faie naho fa nifantako tie tena misy ty Jehovah Andrianagnahare sady tena tea ahy reke, le nanjare misy dika’e ty fiaignako sady nivitako iaby ty nandrese i raha magnandevo ahikey.”​—Wilby, boake a Haiti agne.

 Salamo 50:15: “Tokavo raho naho fa miatreke raha sarotse rehe, le handrombake azo raho.”

 “Mateteke mandrisike ahy handrese i raha magnandevo ahikey o andine’e iohoe ndra tie misy fotoagne aza raho rese ty tsapa hevetse. Magnatanterake ty fampitama’e avao ty Jehovah.”​—Serhiy, boake a Ukraine agne.

 Ohabolana 3:5, 6: “Matokia i Jehovah amy ty fo’o iaby, fa ko miantehetse amy ty fahaia’o. Eretsereto reke amy ze kila raha atao’o, le hatao’e mandeha soa ty fiaigna’o.”

 “Magnampe ahy hatoky i Jehovah fa tsy ty tegnako o andine’e rehoe. Noho ty heri’e, le afake nagnova ty fiaignako raho.”​—Michele, boake a Italy agne.

 Isaia 41:10: “Ko matahotse fa hanohagne azo raho. Ko minekoneko fa izaho ro Andrianagnahare’o. Hagnatanjake azo raho sady hagnampe azo. Hitàgne mafe azo amy ty tagnako havana raho, le i tagnako manao ty rare’ey.”

 “Tena ninekoneko lava raho naho fa tsy afake nifoke rongony. Nandrese lahatse ahy o andine’e iohoe fa hagnampe ahy handrese ze finekoneko zay ty Andrianagnahare. Le izay vata’e ty natao’e!”​—Andy, boake Afrika Atimo agne.

 1 Korintianina 15:33: “Ko magneke ho fitahegne nareo: Ty naman-draty le manimba ty fahazaragne mahasoa.”

 “Noho iraho niarake amy ty naman-draty le nanjare nifoke rongony sady nandevoze’e. Faie niafake amy io raho naho fa tsy nifandrambe tamy iareo sady ninamagne amy ty ndaty managne fomba fiaignagne malio. Izay ty ndaty teako hinamanagne.”​—Isaac, boake a Kenya agne.

 2 Korintianina 7:1: “Andao tikagne hagnalio ty vatantikagne amy ze kila raha mandoto ty nofotse naho ty saigne.”

 “Nandrisike ahy hanohy avao hagnalio ty vatako sady hienga ty raha nagnandevo ahy vaho ty raha nanimba ty vatako o rehake rehoe.”​—Rosa, boake a Kolombia agne.

 Filipianina 4:13: “Managne hery hiatrehagne ze raha miseho raho, fa misy magnomey hery ahy.”

 “Nitsapako fa tsy ho vitako amy ty heriko manokagne ty hisintake amo o rongonio. Nivavake taman’Andrianagnahare areke raho mba hampea’e. Nimea’e ty hery nilaeko raho.”​—Patrizia, boake a Italy agne.

 Tantara tena nisy: Nandrese ty raha nagnandevo aze noho ty fagnampea ty Baiboly

 Joseph Ehrenbogen: Nibey tamy ty toeragne feno hampiaro-tegne reke, le nanjare nandevoze o toakeo, o parakio, o rongonio naho o heroinio. Mateteke fa ho nimate reke satria maro loatse ty toake inome’e naho ty rongony nifohe’e. Misy andinin-teny raike amy Baiboly nagnampe aze ho rese lahatse fa afake miova reke. Henteo amy ty lahatsoratse tihoe “Lasa Nahay Nanaja Tena sy Nanaja Vehivavy Aho” ty tantaram-piaigna’e.

 Dmitry Korshunov: Mateteke nialy mafe mba tsy handevoze o toakeo reke. Ino ty nagnampe aze hahavita izay? Henteo ty video tihoe ‘Nihejeko ty Fomba Fiaignako.’

 Mandrara ty hitsaboagne o ndaty andevoze ty rongonio vao ty Baiboly?

 Aha’a. Rehafe ty Baiboly fa: “Tsy ty ndaty salama ro mipay dokotera, fa ty marare.” (Matio 9:12) Rehafe ty Foibey Fikarohagne Miomba ty Fifohagne o Karazan-drongonio a Etazonia Agne ka fa: “Sarotse sitragnegne ty ndaty andevoze o rongonio. Mbe misy raha hafa toko’e hatao’o ankoatse tihoe tapa-kevetse ty hiala ama’e rehe.” Mahery ambone ty fahatapahan-keve o ndatio hiala ama’e ty fagnampeagne boake aman’Andrianagnahare. Faie ndra tie nahavita niala amo o raha magnandevò aza ty ankamaroa o ndatio noho ty fagnoriha’e ty toro heve ty Baiboly, le mila mitsabo avao ka reke. c Izao ohatse ty raha nirehafe ty lahilahy raike atao tihoe Allen toy: “Naho fa niafake o toakeo raho, le nangirifire avao ty vatako. Tsapako tamy izay fa mila mitsabo ka raho ankoatse ty fagnampeagne ara-pagnahy fa niazoko.”

 Mandrara ty fampiasaegne o rongonio mba hatao fagnafoly vao ty Baiboly?

 Aha’a. Naho ty maregne aza le rehafe ty Baiboly ty ampiasagne o toakeo mba hitsaboagne aretegne, ndra mba tsy hampanaintaigne loatse ty ndaty fa marine ho mate. (Ohabolana 31:6; 1 Timoty 5:23) Faie va’e hagnandevo manahake o toakeo ka ty fampiasaegne o rongonio mba tsy hahareizagne o fanaintaigneo. Fahendreagne areke ty mamantatse ty voka-draty sady ty itaoagne amy ty fampiasaegne o fagnafoly magnafake fanaintaignagneo.​—Ohabolana 22:3.

a Ndra tie mifantoke amy ty fialagne amo o rongonio aza ty lahatsoratse toy, le afake magnampe ze ndaty mikezake hiala amy ty raha hafa magnandevo ty toro lala ty Baiboly ato. Ohatse zao ty fialagne amo o toakeo, o parakio, ty hatea hanegne, ty filokagne, ty fagnenteagne sare vetaveta ndra ty fampiasaegne tragnom-porarotse fifandrambesagne maharetse.

b I Jehovah ty tahinan’Andrianagnahare. (Salamo 83:18) Henteo ty lahatsoratse tihoe “Ia o Jehovah Zao?

c Maro ty karazam-pitsaboagne, lapotaly naho fandaharagne afake magnampe. Ty tsikiraidraike ty toko’e handineke soa i raha rey sady hanapa-kevetse tie fitsaboagne manao akore ty mete ama’e.​—Ohabolana 14:15.